Terminál 2 - minúta po minúte z konferencie Doprava 2018

Online prenos z sály medzinárodnej konferencie DOPRAVA 2018 v Žiline s názvom Terminál 2.

MEDZINÁRODNÁ KONFERENCIA DOPRAVA 2018. (Zdroj: (r))

26. september 2018 Holiday Inn Žilina

ZAUJÍMAVÝ PROGRAM V DVOCH KONFERENČNÝCH SÁLACH

ODBORNÍCI | VIZIONÁRI | ĽUDIA Z PRAXE | AKADEMICI

CESTA DO BUDÚCNOSTI 2018 vymedzuje hlavnú tému, ktorá bude rezonovať počas celej konferencie. Vystúpia rešpektovaní spíkri, pozvanie prijali aj ďalší zaujímaví ľudia – z akademickej obce, tiež odborníci z praxe aj vizionári.

Viacúrovňový program bude prebiehať v dvoch konferenčných sálach súbežne. Pripravený je tiež bohatý sprievodný program. Sledujte s nami online prenos z konferenčnej sály s názvom Terminál 2.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu

TERMINÁL 1 online - kliknite / PROGRAM - kliknite / ENGLISH - kliknite

Terminál 2 - minúta po minúte

16:10 - 17:45 Vízia verejnej osobnej dopravy v budúcnosti na Slovensku a vo svete

17:48 Medzinárodná konferencia Doprava 2018 - CESTA DO BUDÚCNOSTI sa chýli ku koncu. Záverečné slová patria Monike Janigovej, riaditeľke komunikačnej agentúry
M KREO. "Ďakujem všetkým moderátorom, spíkrom, hosťom, pretože bez vás by sme dnešnú konferenciu neurobili. Tešíme sa na vás o rok v septembri."

SkryťVypnúť reklamu

17:42 Nie sú Tatry malé na projekt horizontálna lanovka? Tak znie azda posledná otázka tejto diskusie, odpovedá Bohuš Hlavatý: "Myslím, že si treba uvedomiť, ako svet funguje. Ak si niekto myslí, že sa dá úplne obmedziť pohyb ľudí v Tatrách, tak áno. Jedine tým, že celé Tatry oplotíme. Oveľa dôležitejšie je povedať, akým spôsobom zabezpečíme, aby nám tie Tatry ľudia "neušľiapali". Príkladom, ako to vyriešiť, je napojiť železničnú dopravu na stredisko. Ľudia dnes už nebudú chodiť kilometer v lyžiarkach od stanice."

SkryťVypnúť reklamu

17:36 "Na tému verejná doprava treba pozerať tak, že potrebujeme dostať z ciest autá. Tie tvoria tie kolóny, nakoľko v každom aute sa vezie jeden človek. Nemôžeme sa na tému dopravy, najmä tej verejnej pozerať tak, že vlak má dostať "z cesty" autobus. To nie je riešenie," hovorí Peter Sádovský.

17:28 Ďalšia otázka smeruje na Bohuša Hlavatého, ktorý hovorí o tom, či by v Tatrách mohol fungovať cestovný lístok na všetky druhy dopravy. "Už na tom pracujeme a niektoré veci sa už aj udiali. Na jednu kartu si otvoríte izbu, na tú kartu sa môžete ísť lyžovať, zaplatíte ňou aj účet v reštaurácii . Klient chce mať veci jednoduché. A my sa mu snažíme vyjsť v ústrety. A to je iba začiatok celého procesu," hovorí Hlavatý.

17:22 Diskusia plynule pokračuje. Potvrdilo sa, že vízia verejnej osobnej dopravy je naozaj horúcou témou.

17:21 "Už desať rokov máme certifikát kvality, ktorý si každoročne musíme obhájiť. Veľa požiadaviek na dopravu a spoje riešia občania prostredníctvom obcí. Pravidelne dostávajú dotazníky aj starostovia obcí. Na našej webovej stránke je priestor pre návrhy a pripomienky. Samozrejmosťou sú moderné média. Chystáme aj deň otvorený dverí SAD Trenčín," prezrádza Juraj Popluhár, generálny riaditeľ SAD Trenčín.

17:18 "Spätnú väzbu treba hľadať. Keď idete ku nám lyžovať, po lyžovačke dostanete ďakovný email a zároveň žiadame o spätnú väzbu. A to prinieslo obrovský nárast odpovedí," teší Hlavatého, generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva Tatry mountain resorts, a.s.

17:16 Na rovnakú otázku reaguje aj Aleš Stejskal: "Od tohto roku sa zameriavame na facebooku na ľudí okolo 20 rokov a komunikácia nám veľmi rastie. S ešte mladšími ľuďmi a potenciálnymi cestujúcimi komunikujeme prostredníctvom prednášok na školách."

17:14 Ako komunikujete so zákazníkmi, máte spätnú väzbu? Táto otázka je smerovaná všetkým odborníkom na vízie verejnej dopravy na Slovensku.

"Komunikujeme prostredníctvom webu, facebooku, emailov. Spätnú väzbu máme. Sú ľudia, čo si s nami dokonca dopisujú aj niekoľkokrát, aby sme si vyjasnili, čo potrebujú. Nemám poznatky o tom, že by niektoré príspevky vedome skončili nevybavené, alebo s negatívnym ohlasom," odpovedá Války.

17:11 "Sme komerčná firma. A nie sme z oblasti, kde všetci žiadajú finančnú podporu. Toto je samonosný systém, ktorý si ľudia bez problémov zaplatia. Nebudeme žiadať dotácie. V cestovnom ruchu v tejto oblasti ani veľmi nefungujú. Sme v procese vybavovania. Projekt by mohol byť realizovaný za dva až tri roky," reaguje Hlavatý.

17:10 Bohuš Hlavatý dostáva otázku ako prvý: "Ako ďaleko je projekt s lanovkami? Budete žiadať dotáciu od štátu?"

17:07 "Súčasťou verejnej dopravy sa stávajú záchytné parkoviská, kde si cestujúci môže zaparkovať auto a pokračovať vlakom alebo autobusom. Postupne chceme zaradiť do dopravy aj alternatívy. Napríklad bikesharing," dodáva na záver svojej zaujímavej prezentácie.

17:04 "Chceme zaviesť využitie platobných kariet. Cestujúci sa vždy "zapne", keď nastúpi do dopravného prostriedku a na konci sa takpovediac "vypne". Podľa dĺžky jazdy zaplatí za svoju prepravu. Jednoducho sa nemusí starať o to, aký cestovný lístok má," pokračuje Války.

17:01 Podľa slov Petra Válkyho by verejná doprava mala byť dostupná pre používateľov od skorého rána do neskorého večera, prípadne až do neskorých nočných hodín, aby zákazník dlho nečakal. "Je nevyhnutná nadväznosť moderných terminálov, ktoré majú príslušnú vybavenosť. Pre atraktivitu je potrebné, aby bol zákazník prepravený podobne rýchlo ako individuálnou dopravou," zdôrazňuje.

16:56 Slovo má Peter Války, riaditeľ odboru dopravnej integrácie Bratislavskej integrovanej dopravy, a. s. "Čo robiť, aby sme zastavili pokles cestujúcich vo verejnej doprave? Na to, aby bola atraktívna, robíme kroky, ktorými chceme ľudí motivovať, aby ostali, alebo aby prichádzali do verejnej dopravy noví ľudia."

16:41 "Verejná doprava môže zvíťaziť len vtedy, keď bude najrýchlejšia," pokračuje.

16:39 "Musíme sa trafiť do potrieb zákazníka. Inak bude jazdiť autom, čo nechceme," vie šéf Zväzu autobusovej dopravy.

16:37 "Autobusová doprava? To je 4300 autobusov, 24 000 zástavok, 250 miliónov cestujúcich, 230 miliónov kilometrov. Sme prítomní prakticky vo všetkých obciach na Slovensku. Tvoríme 71 percent verejnej osobnej dopravy na Slovensku," zdôrazňuje Sádovský.

16:34 Prezident Zväzu autobusovej dopravy Peter Sádovský načrtne vízie, ktoré by mali posunúť vpred práve autobusovú dopravu.

16:31 "Zaujímavo sa javí vertikálna lanovka, ktorá by prepájala strediská. Príklady hľadáme vo Švajčiarsku a Francúzsku. V Starom Smokovci dnes nie je stredisko zimného cestovného ruchu. Horizontálna lanovka by mala ísť z Hrebienka na Skalnaté pleso. Je to ekologické aj ekonomicky výhodné," pokračuje.

16:27 Podľa slov ďalšieho spíkra príde do Tatier 3 milióny ľudí ročne. Dôsledkom je dopravný kolaps. "Preto sme sa zamysleli nad tým, ako pomôcť zintegrovať dopravu. Známa je Tatranská železnica, fungujú autobusy, doložili sme skibusy. Primárna doprava je však autami. A toto musíme nahradiť. Ak tento trend budeme posilňovať, z národného parku vznikne parkovisko," vysvetľuje na úvod svojej prezentácie Bohuš Hlavatý, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Tatry mountain resorts, a.s.

16:20 "Hlavný cieľ integrácie a optimalizácie dopravy je spomaliť útlm alebo ho zastaviť. Ideálne by bolo, keby prišlo k miernemu nárastu cestujúcich vo verejnej osobnej doprave," hovorí Popluhár.

16:13 Ako prvý sa k slovu dostal Juraj Popluhár, generálny riaditeľ SAD Trenčín.

16:10 Štartuje ďalší diskusný panel, ktorým prítomných hostí prevedie moderátor Marián Gogola, docent na Katedre cestnej a mestskej dopravy na Žilinskej univerzite.

14:30 - 15:55 Aktuálne trendy a ich vývoj v osobnej leteckej doprave

15:56 Debata o budúcnosti leteckej dopravy je na konci. Pokračovať budeme o 15 minút témou "Vízia verejnej osobnej dopravy v budúcnosti na Slovensku a vo svete".

15:54 "Otvoriť sa svetu. Sme krásna krajina. Máme super hardvér pre turistiku. Nikto nás nepozná, hoci všetci lietajú nad nami. Potrebujeme, aby tu aeroplány aj pristávali," reaguje Antonín Kazda.

15:52 Spíkri budú na záver odpovedať na otázku, kde vidia možnosti a zmeny, aby naši ľudia začali lietať z našich slovenských letísk a nevyužívali zahraničné letiská?

15:51 "Jeho využitie sa posúva v čase a nevidím presne do európskych rozhodnutí. Je zrejmé, že satelity systému pribúdajú a ten čas je pomerne blízko," reaguje Rastislav Primus na otázku, kedy sa pre leteckú dopravu začne využívať navigačný systém Galileo.

15:48 Na otázku, či je slovenský vzdušný priestor pripravený na radikálnu zmenu „od dverí k dverám“ alebo bezpilotné lietadlá, odpovedá Rastislav Primus: "Priestor áno, ale pravidlá nie. Potrebujeme administratívnu podporu, aby sme sa v rámci zákonov mohli dostať z miesta na miesto. Vzdušný priestor je rozdelený na neriadený a riadený. Tieto aktivity sa budú diať v priestore, ktorý nie je riadený, alebo preň budú vyčlenené určité hladiny, ktorými sa bude dať premiestňovať."

15:45 "Shark je pre dvoch ľudí. Jednosedadlové stroje majú horšiu ekonomiku. Keď niekam idete autom, tak odhadujem, že v 80-90 percent prípadov cestuje človek sám. Budú aj 4-sedadlové lietadlá, ale tí, čo robia konštrukciu pre 16 ľudí, nepochopili koncept a význam týchto lietadiel," vysvetľuje Pekár.

15:43 Ďalšia otázka smeruje na Vladimíra Pekára, leteckého inžiniera, ktorý šéfuje výrobe ultraľahkého lietadla Shark. Jeden z hostí sa pýta, koľko ľudí môže prepraviť takéto lietadlo?

15:40 Benedikt Badánik hovorí o budúcnosti študentov, ktorý sa plánujú stať pilotmi. "Dopyt po pilotoch je na Slovensku i v zahraničí. Práca sa dá nájsť, len absolventi sa musia pripraviť, že začínať budú v zahraničí. Výhodou je, že momentálne nie je pretlak skúsených pilotov, takže majú šancu aj mladí piloti."

15:38 Spíkri dostávajú ďalšiu otázku, o budúcnosti letiska v Žiline hovorí Antonín Kazda: "Žilinský samosprávny kraj prejavil záujem o prevod práv na letisko Žilina. To je správny smer a je to obvyklé všade vo svete. Regionálne letiská sú prevádzkované mestom, či krajom. Rozhodovať o fungovaní letiska by mali ľudia, ktorých sa to týka. Ak sa to podarí v prípade letiska Žilina, tak má pred sebou dobrú budúcnosť a to je cesta aj pre iné letiská."

15:34 "Myslím si, že môžeme dobu počítať na možno desať rokov. Asi by sme sa vedeli k cieľu dopracovať formou niečoho, ako je letecké taxi," dopĺňa Rastislav Primus.

15:32 "Myslím si, že otázka nemusí stáť tak, či odletím spred bytu či domu. Ale každý z vás sa chce dostať od domu, bytu niekde čím skôr a čím pohodlnejšie. Cestujúci bude spokojný podľa mňa vtedy, keď s ním bude jednané ako s balíkom DHL. To znamená, že ľudia chcú dopravu, ktorá sa bude rýchla a pohodlná," odpovedá Kazda.

15:29 Prvú otázku kladie moderátor: "Je možné, že raz bude stroj, do ktorého si sadneme pred vlastným bytom a dostane nás na dovolenku?"

15:28 Tematický blok o budúcnosti letectva pokračuje otázkami od hostí a čitateľov.

15:17 "Ideálnym riešením pre blízku budúcnosť je malé lietadlo, ktoré bude lietať od dverí do dverí rýchlosťou 300 km/h a bude letieť samé. Pre toto je technológia vytvorená a všetko, čo je k tomu treba, existuje. Len to treba dať dohromady," tvrdí Pekár.

15:11 "Dnes sa využívajú turbínové lietadlá, ktoré sú schopné doletieť od 300 kilometrov až po druhý koniec zemegule. Spotreba na pasažiera je 3 až 4 litre paliva na 100 kilometrov. Na jedného človeka do Paríža je spotreba paliva za približne 30 eur," prezrádza Vladimír Pekár, letecký inžinier, ktorý šéfuje výrobe ultraľahkého lietadla Shark

15:06 "Doba si dynamizuje. Čas je stále viac a viac nedostatkovým tovarom. Nie sme ochotní strácať čas pozemnou dopravou," zamýšľa sa Kazda.

15:04 "Malé letiská si na seba nezarobia, pretože majú vysoké stabilné náklady. Musia pripravovať zamestnancov ako veľké letiská. Malé letiská dotuje Európska únia. Malé letiská potrebujú podporu na rozbeh. Regionálne letiská zabezpečujú lepšiu dostupnosť," pokračuje.

15:02 Podľa slov Antoníka Kazdu majú Slováci záujem o leteckú dopravu. Väčšinou však využívajú letiská v iných štátoch. "Niečo nám uniká, prečo? Veď Slovensko kvôli tomu stráca ročne 100 miliónov eur," vysvetľuje na základe svojej prezentácie.

14:53 Antonín Kazda na úvod poďakoval organizátorom, že zaradili do programu medzinárodnej konferencie Doprava 2018 aj leteckú dopravu. "Niekedy mám dojem, že sa na leteckú dopravu zabúda a všetci sa o ňu zaujímajú, len keď padne nejaké lietadlo," hovorí a pokračuje slovami: "Chcel by som opraviť kolegov zo železničnej dopravy. Nie tá železničná, ale letecká doprava je najbezpečnejšia na svete."

14:49 Podľa slov Benedikta Badánika je plánom najbližších 20 rokov prepraviť 8 miliárd cestujúcich. Jeden človek by mal absolvovať minimálne jednu cestu lietadlom ročne.

14:47 "Zlatá éra letectva tu nebola vždy. Dnes sa nachádzame na vrchole zlatej éry a môžeme dúfať, že ešte pár rokov potrvá. Budúcnosť leteckej dopravy je v investíciach do výskumu nadzvukovej dopravy. Do 10 rokov menšími lietadlami, nižšou spotrebou paliva a šetrne k životnému prostrediu," pokračuje Badánik.

14:46 Ako prvý sa k slovu dostal Benedikt Badánik, docent na Katedre cestnej a mestskej dopravy Žilinskej univerzity v Žiline. Ten v krátkosti hovorí niečo o začiatkoch leteckej dopravy. "Ak chcete poznať svoju budúcnosť, zamyslite sa nad minulosťou. Tá letecká je stará 100 rokov. Nikto nemohol tušiť, že za 100 rokov sa nezmenilo nič. Cestujúci na palube budú stále ležať. Vtedy to bol pilot, dnes sú to cestujúci," vysvetľuje na úvod.

14:35 Tematický blok Aktuálne trendy a ich vývoj v osobnej leteckej doprave otvoril moderátor Miroslav Bartoš, senior ATM advisor.

14:23 Dámy a páni, približne o päť minút pokračuje medzinárodná konferencia Doprava 2018. V ďalšom diskusnom bloku sa pozrieme na trendy v osobnej leteckej doprave.

11:35 - 13.00 Kam smeruje národná železničná doprava?

13:00 Diskusia na tému "Kam smeruje národná železničná doprava" je na konci. Pokračovať budeme po obedňajšej prestávke o 14.30 h. V ďalšom tematickom bloku rozoberieme "Aktuálne trendy a ich vývoj v osobnej leteckej doprave".

12:56 Podľa slov Martina Erdössyho bola pripravená štúdia, ktorá hovorila o pokračovaní tejto trate. Európska agentúra zhodnotila, že tento projekt je veľmi drahý a dočasne ho chceli zastaviť. „My pokračujeme na niektorých úsekoch. Je to zasa len o peniazoch, v železničnej doprave sa nedá vždy pozerať na to, čo je návratné. Musíme sa opýtať, či túto trať chceme a ak ju chceme, zafinancovať ju,“ tvrdí.

12:53 Moderátor Jozef Majerčák kladie ďalšiu otázku, ktorá zaujíma učite širokú verejnosť. „Kedy sa reálne začne s pokračovaním výstavby nových úsekov železničnej trate pre rýchlosť 160 km/hod zo Žiliny do Košíc.“

12:48 ,,Apelujeme na túto trať už od roku 2016. Nestačí nám len rekonštruovať staré trate, ale aj stavanie nových tratí. Vieme, že už o niekoľko rokov bude cestná komunikácia preťažená. Toto je presne impulz, ktorý cestujúci hľadajú. Spojenie krajských miest si určite spojenie zaslúži. Patrí to do bodu, že potrebujeme prepájať ekonomické centrá?“ reaguje Filip Hlubocký na otázku, či sa ľudia raz dostanú vlakom priamo z Bratislavy do Nitry.

12:45 „Incidenty sa udiali na strane Železničnej spoločnosti Slovensko. Trakčné vedenie nespadlo, bolo strhnuté rýchlikom. Momentálne je tento incident v prešetrení,“ tvrdí Erdössy.

Medializácia sa sústredí na negatíva, Hlubocký premieta niektoré problémy do čísel, npríklad čo sa týka frekventovaného problému meškaní vlakov: ,,Naše priemerné meškanie na deň je 1,73 minúty. Neznamená to, že sme nepristúpili k veci zodpovedne, údržba nie je zanedbávaná. Zvýšene udržiavame staršie rušne, avšak nie je možné, aby sme ihneď všetky rušne stiahli. Železničná doprava stále patrí k najbezpečnejším.“

12:42 Zaznela aj otázka, ktorá sa týka medializovaných udalostí z posledných týždňov, kedy sme na železnici zaznamenali technické problémy s našimi vlakmi.

12:37 "My reagujeme na podnety zo strany dopravcov a zo strany ministerstva, ktoré je zadávateľom, ako by mala doprava fungovať. Áno, táto zastávka by vyšla na 700 tisíc EUR. Keby tam zastavoval vlak, cestujúci by priamo mohli vystúpiť pri fabrike. Investičné náklady sú problémom, ďalej aj čas, za aký by sa to dalo zrealizovať. Tiež pozeráme na to, že v tomto úseku sú zastávky už aj tak na husto. Moja odpoveď je, že ŽSR neplánujú túto výstavbu, ani sa ďalej ňou nezaoberajú," odpovedá Martin Erdössy, generálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky.

12:35 Naši hostia budú odpovedať na prvú otázku. „Lokalizácia železničných staníc je asi 150 rokov stará. Veľa sa ale nezmenilo. Ako stojí výstavba železničnej stanice v priemyselnej zóne v Kysuckom Novom Meste pri firme INA Schaeffler?“

12:33 „Za 50 rokov sme na železnice zabudli. Vlak je však nosnou časťou dopravy a na tom by sme mali budovať,“ dodáva.

12:31 „Riešime ale aj dopravnú infraštruktúru, riešime, ako by mali vyzerať stavby. Cieľom výskumu je spraviť prepravu bezpečnú, komfortnú a rýchlu. Prepojiť spôsoby dopravy, aby aj autobusy či taxíky boli napojené na istý systém dopravy a napríklad vedeli, kedy prichádza vlak, aby boli cestujúcim poskytnuté ďalšie služby,“ pokračuje Zábovský, ktorý vysvetľuje činnosť Univerzitného vedeckého parku Žilinskej univerzity.

12:28 „Komfort jazdy, správny príjazd vlaku. To sú veci, ktoré podvedome chceme, ale nechceme vidieť, ako sa zabezpečujú. Budúcnosť je v poskytovaní služieb cestujúcim“ hovorí Michal Zábovský, riaditeľ Univerzitného vedeckého parku Žilinskej univerzity. Spomína, že najsofistikovanejšiu železničnú dopravu majú v Ázii.

12:22 „Ako voziť viac tovaru po železnici? Európska komisia má za cieľ do roku 2030 preniesť 30 percent cestnej nákladnej dopravy na iné druhy dopravy, do roku 2050 by sa mal tento podiel vyšplhať až na 50 percent,“ vysvetľuje Vozár.

12:18 Podľa slov Martina Vozára, generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, je dopravný nákladný trh na Slovensku prepravovaný prevažne po cestách. Po cestách ide celkovo asi 85 percent tovarov. Historicky sa železničná doprava venovala kontaminovaným nákladom, nákladom na dlhé trate, v súčasnosti nákladných vlakov ubudlo.“

12:08 "Chceme prepájať ekonomické centrá a tak dostávať ľudí na železnicu. Myslí sa tým prepájanie najmä krajských miest, ale aj väčších miest v susedných štátoch," dodáva.

12:06 "Hoci počet cestujúcich vo vlakoch a celkovo verejnej doprave rastie, stále má výrazne navrch osobná doprava. Verejnou dopravou sa prepravuje 25 percent ľudí, 75 percent ľudí využíva osobnú dopravu. Pritom tieto čísla, tento trend by mal byť opačný." pokračuje Hlubocký.

12:02 Filip Hlubocký rozpráva o téme ,,Ako udržať cestujúceho vo vlaku“. „V roku 2017 sa vlakmi prepravilo 72,47 miliónov ľudí, kým napríklad v roku 2015 len 57 miliónov. To znamená, že ľudia majú záujem cestovať vlakom, zároveň si zaň aj platiť,“ tvrdí. Spomína tiež, že denne je vypravených 1500 vlakov.

11:57 Martin Erdössy sa dotkol aj k financovaniu železníc: „Samozrejme, fungujeme na zmluve so štátom o prevádzke železničnej infraštruktúry. V roku 2018 sme na rok vyčlenili 298,8 miliónov EUR na prevádzku, 192 miliónov EUR na investície. Ďalej sú to zdroje z fondov a vlastné zdroje.“

11:50 Ako prvý sa k slovu dostal Martin Erdössy, generálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky (ŽSR).

11:44 "V roku 2018 plynie 170. výročie začatia prevádzky železničnej dopravy. Žilinská univerzita si v tomto roku pripomína 100. výročie založenia, vznikla ako Vysoká škola železničná v Žiline. Dnes sa, samozrejme, zaoberáme všetkými typmi dopravy," povedal na úvod Jozef Majerčák.

11:40 Milí čitatelia, medzinárodná konferencia Doprava 2018 - CESTA DO BUDÚCNOSTI pokračuje ďalšou témou. Ďalším diskusným blokom nás bude sprevádzať moderátor Jozef Majerčák, vedúci Katedry železničnej dopravy Žilinskej univerzity. Spíkri budú hovoriť o tom, kam smeruje národná železničná doprava.

9:25 - 11:20 Súčasnosť a budúcnosť cestnej infraštruktúry

11:21 Nasleduje krátka - asi 15-minútová prestávka, po ktorej budeme debatovať na tému "Kam smeruje národná železničná doprava?

11:20 Dámy a páni, čas prvej diskusie sa naplnil. Moderátor Ľubomír Palčák poďakoval spíkrom za svoje názory, vízie, ale aj hosťom sa pozornosť.

11:18 Podľa slov Ladislava Dudáša je reálny termín dokončenia rok 2023.

11:15 Ďalšia otázka sa týka hlavného mesta Slovenska. "V akom stave je príprava obchvatu Bratislavy tunelom Karpaty? AKý význam bude mať nultý obchvat, keď sa doprava zastaví pred Karpatmi?"

11:11 "Za posledné obdobie sa trh zradikalizoval. Robíme všetko preto, aby to bolo rýchlo. No nechceme sa dostať do situácie, kedy urobíme rozhodnutia a Úrad pre verejné obstarávanie nás potom vráti. Robíme všetko preto, aby sme sa nedopustili ani tej najmarginálnejšej chyby, aby sme sa k procesom nemuseli vracať a ešte viac sa zdržovať," odpovedá Dudáš.

11:09 Ďalšia z otázok sa týka východného Slovenska. "Prečo vyhodnotenie verejného obstarávania na severný obchvat Prešova (s tunelom BIKOS) trvá tak dlho a pritom tu hovoríme o prioritách?"

11:06 Výrazne rezonuje doprava v okolí Ružomberka. So svojím nápadom sa podelil Igor Janckulík: "Začali sme tlačiť na štát, ktorý neplní programové vyhlásenie. Keďže chýbajú cesty I. triedy, doprava sa tlačí na cesty II. a III. Obchádzka okolo Ružomberka by napríklad pomohla."

11:04 Neviem, ktoré mesto robí viac pre zatraktívnenie verejnej osobnej dopravy. Nie je to len o jazdení zdarma, ale o postupnom dobudovaní rýchlych pásov, infraštruktúry.
Žiaci, študenti, dôchodcovia majú cestovanie zdarma okrem ľudí, ktorí sú pracovne činní. Pokračujeme s obmenou autobusov, trolejbusov. A všetky veci treba robiť súbežne," reaguje Choma.

11:01 Ďalšia otázka od vzácnych hostí smeruje na Igora Chomu. „Prečo primátor Žiliny hovorí o riešeniach len budovaním nových ciest? Čo chce urobiť pre zatraktívnenie verejnej osobnej dopravy, ktorá je reálna oveľa skôr?“

10:53 Podľa slov Ladislava Dudáša bude diaľnica z Bratislava do Košíc kompletne postavená do roku 2027.

10:52 Diskusia je v plnom prúde, hostia majú o túto tému veľký záujem. Otázky smerujú najmä na dobudovanie diaľničných úsekov Turany - Hubová, viacero hostí zaujíma aj dobudovanie diaľnice na Kysuciach.

10:50 „Skôr sa tam žiadalo mimoúrovňové riešenie križovatky. Neviem, aký bol celý systém schvaľovania. Posúdenie sa robilo, ale neviem, či aj v súvislosti s križovatkou pri Tescu. Vidíme, že to nie sú už len sviatky a piatky, kedy máme problém. Treba hľadať čiastkové riešenia,“ hovorí Ľubomír Palčák.

10:49 Otázka na pána Ľubomíra Palčáka a Igora Chomu: Nebolo vhodnejšie riešenie namiesto ďalšej svetelnej križovatky na Martin, neobávate sa zhoršenia dopravnej situácie ešte viac?

10:45 "Spojenie NDS a SSC má svoje opodstatnenie. Aby tá správa diaľnic a ciest 1. triedy boli spojené. Či by tam mali patriť aj cesty miest a obcí? S tým nesúhlasím. Mestá a obce musia spravovať svoje komunikácie. Má tiež zmysel, aby VÚC spravoval svoje komunikácie," vysvetľuje Igor Choma.

10:42 Odpovedá Igor Janckulík: "Určite to nie je ideálny stav, kolóny na cestách by neboli. Ľudia už majú aj chaos, nevedia, ktoré cesty komu patria. Sťažujú sa na nejaký konkrétny úsek, no ten pritom patrí niekomu inému. Ideálne riešenie by bolo, kebyže všetky cesty patria pod jedného správcu. Samozrejme, diaľnice a rýchlostné cesty by mali byť pod NDS. Ale cesty I. a II. Triedy by mali byť pod jednou strechou."

10:40 Moderátor Ľubomír Palčák odštartoval diskusiu. Spíkrov sa pýta na to, ako by riešili problém, že jednotlivé cesty sú pod správou viacerých organizácií - mestá a obce, VÚC a pod.

10:36 Daniela Čanigová vysvetľuje, že Slovenská správa ciest vysvspravuje viac ako 3000 kilometrov ciest. Zabezpečuje aj diagnostiku na cestách 1. triedy. „Aby stavby boli dobré, musia byť kvalitne spracované projektové dokumentácie aj v zmysle platnej legislatívy. V zmysle priorít EÚ aktualizujeme tieto predpisy. Normy sú flexibilné, sú prispôsobiteľné na situáciu na Slovensku,“ prezrádza.

Cesty 2. a 3. triedy sa prečíslili na cesty 1. triedy, ale nenavýšil sa rozpočet. Je potrebné dofinancovať a zabezpečiť aj personálne obsadenie. Takisto sa potýkajú s problémom, na ktorý upozornil prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavol Kováčik.

10:29 Slovo má Daniela Čanigová, zástupkyňa Slovenskej správy ciest.

10:27 „Dopravná infraštruktúra má pomerne významné miesto v každej krajine, závisí od nej ďalší rozvoj. Bez dobudovania dopravnej infraštruktúry nebude ďalší progres Slovenska,“ zdúrazňuje Kováčik. Spomenul tiež ostrú konkurenciu v stavebníctve na Slovensku, veľké percento šedej ekonomiky v stavebníctve: ,,Tridsať percent stavebného výkonu na Slovensku vykonávajú živnostníci, ktorí zamestnávajú samých seba. A školstvo nám negeneruje nových stavebných pracovníkov, časť z nich nám odíde do zahraničia,“ dodal. Pavol Kováčik tiež pripomenul, že trh medzi Českom a Slovenskom je úzko prepojený, preto spolu na niektorých projektoch komunikujú a radia sa spoločne.

10:19 Pred hosťami je ďalší spíker, prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavol Kováčik, ktorý hovorí o financovaní infraštruktúrnych projektov EU.

10:14 Podpredseda Žilinského samosprávneho hovorí o plusoch i mínusoch, ktoré sú v Žilinskom samosprávnom kraji. Vyzdvihol, že kraj začal budovať bezpečnostné ostrovčeky – malá finančná záťaž s vysokým účinkom na cestách. Nainštaloval na hraničné priechody kamery. Naopak, vidí aj množstvo problémov. Či už ide o vývoz kalamitného dreva cez hraničné priechody nie na to určené – napríklad smerom do Poľska. „Tieto cesty sa tým ničia,“ hovorí.

Čo sa týka opráv ciest, podpredseda ŽSK Igor Janckulík je kritický: „Cesty sa neopravujú na základe priorít, neberie sa do úvahy hlbšia analýza stavu ciest, chýba diagnostika a posudzovanie technického stavu.“

10:01 Slovo má momentálne Igor Janckulík, ktorý hovorí o snahe o zmiernenie dopadov chýbajúcich úsekov diaľníc a ciest.

9:59 "Je potrebný kruhový objazd na Solinkách," dodal Choma. Primátor mesta Žilina vo svojej prezentácii priblížil dopravnú situáciu mesta, ktoré sa považuje za dopravný uzol. Zhrnul problémy na konkrétnych úsekoch, no zdôraznil, že sa mnoho urobilo, diaľnice D1 a D3 výrazne dopravu odľahčili a v oblasti dopravy sa stále dá mnohé zdokonaliť v zmysle, hesla príznačného pre tému konferencie: kde je vôľa, tam je cesta.

9:58 „Žilina má osem komunikačných vstupov. Najväčšie zaťaženie je na vstupe v Strážove smerom z Bratislavy a výstup na Martin. D3 odklonila významnú časť dopravy. Ostatné vstupy tiež zaznamenávajú zvýšený nárast dopravy. Je dôležité, aby sme sa dopracovali k diaľniciam. Čo Žiline pomôže? Odľahčiť križovatku pri Hypertescu, križovatka na Kragujevskej a Priemyselnej ulici, pri športovej hale Korytnačka. V meste sme schopní odľahčiť dopravu dobudovaním cyklotrás a pridaním mestskej dopravy," tvrdí Igor Choma.

9:52 K rečníckemu pultu sa dostal Igor Choma, ktorí hovorí o problémoch, ktoré kvária mesto Žilina.

9:49 K slovu sa dostal Ladislav Dudáš, podpredseda predstaventsva Národnej dialničnej spoločnosti, a.s.: „V súčasnosti máme vo výstavbe osem projektov, z toho šesť diaľničných projektov, križovatka Triblavina a jeden diaľničný privádzač. Vo výstavbe je momentálne 71 kilometrov diaľníc. Pracujeme aj na piatich tuneloch, vo výstavbe je aj tunel Višňové, ktorý sa priamo dotýka mesta Žilina a Žilinského kraja. Tento rok však nebude sprevádzkovaný ani jeden.“

9:31 Moderátor Ľubomír Palčák, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Výskumného ústavu dopravného, a. s., načrtol tému, ktorá bude rezonovať v nasledujúich minútach. Diskutovať na tému Súčasnosť a budúcnosť cestnej infraštruktúry budú Ladislav Dudáš, podpredseda predstavenstva Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., Igor Choma, primátor mesta Žilina, Igor Janckulík, podpredseda Žilinského samosprávneho kraja, Pavol Kováčik, prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska.

9:22 K príhovoru sa dostal primátor Žiliny Igor Choma: „Je mi cťou vás privítať tu v našom meste pri tejto príležitosti. Doprava je oblasť, ktorá hýbe svetom, má množstvo tém a podtém, o ktorých sa dá rozprávať celé hodiny. Táto konferencia má miesto v našej krajine, má význam z viacerých dôvodov. Je stretnutím, kde sa stretne odborná i neodborná verejnosť, môže zaznieť aj kritika, ale najmä vízie a plány do budúcnosti. Ďakujem organizátorom, že zorganizovali takéto podujatie. Ďakujem aj vám, hosťom, že ste dnes prišli."

9:17 Ladislava Cengelová sa prihovorila aj v mene ministra dopravy Árpáda Érseka. ,,Témy konferencie reflektujú oblasti, ktorými sa zaoberá aj ministerstvo, bude preto zaujímavé vypočuť si reflexie mnohých odborníkov na jednom mieste.“ Vyslovila aj hlavné výzvy ministerstva, medzi ktoré patrí prenos nákladnej siete z ciest na železnice a lodnú dopravu. Dostavba diaľnice D1, pokračovanie diaľnice D3, južný ťah D2, príprava rýchlostných úsekov R3. Ministerstvo nezabúda ani na rozvoj cyklistickej dopravy, pre ktorú chýba cestná infraštruktúra. Ministerstvo dopravy okrem podporných kampaní pripravuje zákon, ktorý by mal už v dohľadne zjednodušiť mestám lepšie nabehnúť na alternatívne typy dopravy."

9:11 Medzinárodnú konferenciu Doprava 2018 organizuje komunikačná agentúra M KREO a vydavateľstvo Petit Press.

9:07 Ako prvý prichádza k mikrofónu člen predstavenstva Petit Press Milan Mokráň, ktorý pozval na pódium Ladislavu Cengelovú, Štátnu tajomníčku ministerstva dopravy a Igora Chomu, primátora mesta Žilina, aby im poďakoval, že prijali záštitu nad dnešnou konferenciou.

9:00 Medzinárodná konferencia Doprava 2018 - CESTA DO BUDÚCNOSTI začína. Pozvanie prijali rešpektovaní spíkri, ktorých si prišli vypočuť stovky vzácnych hostí. Aká je budúcnosť dopravy? Aj to sa dozvieme v nasledujúcich hodinách.

8:52 Dámy a páni, o pár minút začíname.

8:29 Do hotela Holiday Inn postupne prichádzajú prví hostia. Viacerí z nich už diskutujú o témach, ktoré budú rezonovať dnešným dňom. Štartujeme o 30 minút.

8:00 Posledné prípravy finišujú, medzinárodná konferencia Doprava 2018 začína o hodinu

- Medzinárodná konferencia Doprava 2018 sa v hoteli Holiday Inn v Žiline začína od 9:00

Terminál 2

9:00 - 9:25 Príhovory

Milan Mokráň - člen predstavenstva Petit Press
Arpád Érsek - minister dopravy
Igor Choma - primátor mesta Žilina

9:25 - 10:00 Súčasnosť a budúcnosť cestnej infraštruktúry

Moderátor:

PALČÁK Ľubomír – generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Výskumného ústavu dopravného, a. s.

Spíkri:

DUDÁŠ Ladislav - podpredseda predstavenstva Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s.
CHOMA Igor – primátor mesta Žilina
JANCKULÍK Igor – podpredseda Žilinského samosprávneho kraja
KOVÁČIK Pavol – prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska
ŽEMBERA Roman – generálny riaditeľ Slovenskej správy ciest

Cofee break

11:35 - 13:00 Kam smeruje národná železničná doprava?

Moderátor:

MAJERČÁK Jozef – vedúci Katedry železničnej dopravy Žilinskej univerzity

Spíkri:

ERDÖSSY Martin – generálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky (ŽSR)
HLUBOCKÝ Filip – generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s.
VOZÁR Martin – generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s.
ZÁBOVSKÝ Michal – riaditeľ Univerzitného vedeckého parku Žilinskej univerzity

Obed

14:30 - 15:55 Aktuálne trendy a ich vývoj v osobnej leteckej doprave

Moderátor:

BARTOŠ Miroslav – senior ATM advisor

Spíkri:

BADÁNIK Benedikt – docent na Katedre leteckej dopravy Žilinskej univerzity
KAZDA Antonín – profesor Katedry leteckej dopravy Žilinskej univerzity
PEKÁR Vladimír - letecký inžinier, šéfuje výrobe ultraľahkého lietadla Shark
PRIMUS Rastislav – vedúci odboru letových postupov Letových prevádzkových služieb, a. s.
SZEPESSY Kornél – CEO at HungaroControl, Maďarsko

Cofee break

16:10 - 17:45 Vízia verejnej osobnej dopravy v budúcnosti na Slovensku a vo svete

Moderátor:

GOGOLA Marián – docent na Katedre cestnej a mestskej dopravy na Žilinskej univerzite

Spíkri:

HLAVATÝ Bohuš - generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Tatry mountain resorts, a.s.
POPLUHÁR Juraj - generálny riaditeľ SAD Trenčín
SÁDOVSKÝ Peter – prezident Zväzu autobusovej dopravy
STEJSKAL Aleš – konateľ spoločnosti Koordinátor ODIS, s. r. o., Česká republika
VÁLKY Peter – riaditeľ odboru dopravnej integrácie Bratislavskej integrovanej dopravy, a. s.

17:45 - Ukončenie konferencie

Monika Janigová - riaditeľka komunikačnej agentúry M KREO

Autor: redakcia MY týždenníkov

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu